Doprava-Bratislava

Prvá električková trať v Bratislave bola slávnostne otvorená 27. augusta 1895.

Označenie trate: Hlavná trať

Trasa: Z nábrežia (pri dnešnej reštaurácii Rybársky cech), popod dnešný Nový most, cez Hviedzoslavovo námestie, Jesenského ulicu, Námestie SNP, Hurbanovo námestie, Suché mýto a Štefánkovu ulicu až k Hotelu Medveď.

Premávková doba: 6:00 – 23:00 – leto; 7:00 – 21:00 – zima

Interval: 10.minútový

Zastávky: Električka mala 12 zastávok. Zastávky na trati niesli mená:

● Vitézova ul

   (Výhybňa)

● Kunigsfeldova ul. (priestor pred dnešným U-clubom)

● Rybné námestie (pod Novým mostom)

   (Výhybňa)

● Košútovo nám. (Hviezdoslavovo nám. pred SND)

● Hotel Červený vôl (križovatka Jesenského a Štúrovej ulice)

● Tržné nám. (Kamenné nám.)

   (Výhybňa)

● Poštový úrad (pred poštou na Nám. SNP)

● Nám. kráľa Ľudovíta (Hurbanovo nám.)

● Grassalkovichovo nám. (Hodžovo nám.)

   (Výhybňa)

● Hotel Deák (križovatka Štéfanikovej a Lermontovej ulice

● Hotel Medveď

   (Výhybňa)

V septembri bol dokončený a do prevádzky uvedený úsek trate Hotel Medveď - Hlavná stanica.

Nové zastávky na tomto úseku:

● Marciliho mýto (križovatka Šancová –Štefánikova - Pražská)

● Hlavná stanica.

Rozchod trate: 1000 milimetrov

Celová dĺžka trate: 3 125 metrov

Poznámka: Jednokolajová trať s výhybkami

V januári 1896 boli do prevádzky odovzdané ďalšie trate.

Označenie tratí:

● Odbočná trať k Filiálnej stanici

● Odbočná trať k Novomestkej stanici

Odbočná trať k Filiálnej stanici:

Trasa: Z Tržného námestia (Kamenné nám.) cez Špitálsku a Krížnu ulicu k Filiálnej stanici

Zastávky: 

● Hydinový trh (kamenné námestie)

   (Výhybňa)

● Mariánska ul.

● Lazaretská ul.

● Nemocnica

   (Výhybňa)

● Dobytčie trhovisko (Odborárske námestie)

● Hrebíčkova ul. (pri dnešnej Vazovovej ul.)

● Filiálna stanica

Dĺžka trate: 1520 metrov

Poznámka:  Jednokolajová trať s výhybkami

Odbočná trať k Novomestskej stanici:

Trasa: Od Hotela Červený vôl (roh Jesenského a Štúrovej) cez Barrosovu ul. (Štúrova), Nám. kráľa Ondreja (Šafárikovo nám.) a Justiho rad (Dostojevského rad) k Novomestskej stanici.

Zastávky:

● Hotel Čwrvený vôl

● Námestie kráľa Ondreja (Šafárikovo nám.)

● Széchenyiho ulica (Lazaretská ulica)

● Továrenská štvrť (Továrenská ulica)

● Novomestská stanica

Poznámka: Novomestská stanica mala neskôr názov Železničná stanica Bratislava - Nové Mesto, potom Bratislava - Nivy. Stála na mieste dnešného mrakodrapu VÚB a zbúraná bola v roku 1984.

Dĺžka trate: 1660 metrov

––––––––––––––––––––––––––––––

Týmto boli všetky tri bratislavské železničné stanice navzájom prepojené. Boli zdvojkoľajnené trate na Štúrovej a Jesenského ulici, pričom premávka bola ľavostranná.

––––––––––––––––––––––––––––––

V roku 1899 bola do prevádzky  odovzdaná štvrtá električkoví trať.

Názov: Vedľajšia trať k Tabakovej továrni

Dĺžka trate: 1409 metrov

Trasa: Z Námestia kráľa Ľudovíta (Hurbanovo námestie) cez Uhorskú (Schöndorfská, teraz Obchodná), Obliný trh (Kollárovo nám.) a Krajinskú cestu (Radlinského ul.) po Račianske mýto.

Poznámka:  Jednokolajová trať s výhybkami

 Na hlavnej trati bol interval 6 minút, na trati k Filiálnej stanici a po Uhorskej ulici 9 minút a na trati k Novomestskej stanici 12 minút..

V roku 1906 bola trať po Justiho (Dostojevského) rade a Barossovej (Štúrovej) ulici zlúčená s traťou po Obchodnej a Radlinského ulici do Polokružnej linky. Orientačné tabule tejto linky boli červeno-biele.

V roku 1907 sa zdvojkoľajnila trať na Hviezdoslavovom a Rybnom námestí.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

V roku 1910 bola vybudovaná Vedľajšia trať k továrni Dynamit - Nobel, ktorá bola pokračovaním trate z Michalskej brány na Račianske mýto.

Trasa:  Trať viedla cez Račišdorfskú cestu (Račianska ulica) až po dnešnú Železničnú stanicu Vinohrady.

Interval: 36.minútový

Súčasne s traťou sa vybudovala spojka medzi Špitálskou a Radlinského ulicou cez Endlicherovu ulicu (Americké námestie). Linka k továrni premávala podľa osobitného cestovného poriadku a mala aj spoj cez Špitálsku po Kamenné námestie, ako aj k Novomestskej stanici.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––

V roku 1911 sa zaviedlo písmenové označenie liniek:

A = Hlavná tsanica – Vitézova ulica

B = Námestie Republiky (Námestie SNP) – Filiálna stanica

C = Michalská brána - Delostrelecká kasáreň (bývalá križovatka Račianskej a

       Kutuzovovej ulice)

D = Delostrelecká kasáreň - Dynamit Nobel (ŽST Vinohrady)

E = Hotel Červený vôl (križovatka Štúrovej a Jesenského ulice) – Novomestská

      stanica

––––––––––––––––––––––––––––––

V roku 1925 sa udiali nasledovné zmeny jednotlivých elektičkových tratí:

A: Hlavná stanica - Námestie SNP – Štúrova ulica - Vajanského nábrežie – 

     Námestie Ľudovíta Štúra –Jesenského – Námestie SNP – Hlavná stanica

     (od 1.11.1925)

Poznámka: Trať sa mala prebudovať na dvojkoľajnú (s výnimkou oblúka Štúrova - Nám. Ľ. Štúra - Jesenského)

.

B: Vitézova ulica - Rybné námestie – Hviezdoslavovo námestie –

     Jesenského –Kamenné námestie – Filiálna stanica

     (od 13.12.1925)

C: Kamenné námestie - Špitálska – Americké námestie – Radlinského –

     Delostrelecká Kasáreň

Poznámka: Trať sa mala zdvojkoľajniť na Špitálskej ulici.

E: Pribinova ulica (križovatka s Dostojevského radom) – Novomestská stanica

    (od 1.11.1925).

Od 20. novembra 1926 linka C začala premávať na trase Savoy - Stollwerck (Figaro) a linka D na trase Savoy - Dynamitová továreň (ŽST Vinohrady), čím sa definitívne zrušila trať po Obchodnej ulici. Obnovená bola až v rokoch 1980 – 1981

Intervali na električkových linkách v roku 1926:

Od mája 1927 bola zastavená doprava na električkovej trati E, čo znamenalo zrušenie električkovej trate po Dostojevského rade.

___________________________________________________________

Od 17. mája 1927 začal na linke A premávať nočný spoj, ktorý odchádzal zo zastávky Savoy o 00.20 a o 01.08 a z Hlavnej stanice o 00.41 a o 01.24, pričom čakal na príchod rýchlika z Košíc resp. z Budapešti.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Električková doprava sa od 7. septembra 1929 rozšírila o novú trať po nábreží k vile Lafranconi a od 27. septembra 1929 až do Karlovej Vsi po hranicu mesta (Svrčia ulica). Trať mala 9 zastávok, čo je o 4 viac ako v súčasnosti.

Trať bola jednokolajová s výhybňami pri židovskom cintoríne a vysokoškolskom internáte. Na konečnej zastávke v karlovej vsi výhybňa vybudovaná nebola.

Električková trať viedla viedla tesne po nábreží Dunaja. Viedla popri vode, kde kde sa rozprestierala štrková pláž a prístrešky pre rybárov. Kedysi dávno tu bol aj prístav pre nákladné lode.Ďalej trať viedla poza vysokoškolský internát Lafranconi. Tu električková trať zabočila doprava do Mlynskej doliny, stála pred niekdajšoi vilou Lafranconi (neskôr domov pre matky a dojčatá), po odbočení vľavo (popri dnešnej Botanickej záhrade) po Devínskej ceste viedla do Karlovej vsi po hranicu mesta pri dnešnej Svrčej ulici.

Premávku zabezpečovala linka Ck.

Trasa: Karlová ves – Námestie Republiky -Továreň Stollwerck.

Zástavky:

● Vitézova ulica – v oblasti Cukewrmandlu pri Podhradskom kostolíku

   Najsvätejšej trojice

   (výhybňa)

● Steinwallovo nám. – v strede osady Podhradie, pôvodne Vydrica

● Cintorín starý (židovský) – pred vchodom do tunela.. V súčasnosti mauzóleum

   starého podzemného židovského cintorína. V chod priamo zo stanice električky

   (výhabňa)

● Cintorín nový – zastávka pri vchode do PKO, schody k novému cintorínu, alebo

    k rekreačnému domu SOREA (dom rekreácie)

Električke premávala tesne popri dnešnom opornom múre Žížkovej ulice

● Voľný kúpeľ - .v priestore v ktorom sa Žížková ulica pripojuje k Nábrežiu arm.

   Gen. L. Svobodu

● Internát – bola z druhej strany Vysokoškolského internátu, ku ktorej sa

   zostupovalo po schodoch

   (výhybňa)

● Lafranconi – zastávka pri bývalej vile Lafranconi v miestach mostu Lafranconi pri

   potoku Vydrica

● Poľná cesta – Botanická záhrada

● Karlova Ves – pri študentskom domove DRUŽBA, pri vyústení

   Svrčej ulice.

V roku 1930 boli trate A a B dcojkolajové v celej svojej dĺžke, len trať Cd a Ck (okrem dvokolajového úseku od Symonyiho radu / Nábr. Arm. Gen. L. Svobodu/ po Štátnu nemocnicu) bola jednokolajová s výhybňami.

15. novembra 1931 boli linka Cd predĺžená do Karlovej vsi.

1. júla 1933 bola vybudovaná električková trať Filiálna stanica - Tehelné pole so siedmimi zastávkami, na ktorej začala premávať linka B. Linka križovala železničnú trať pri Filiálnej stanici. Koľajovú križovatku odstránili až v 1980-tych rokoch, keď bola zrušená železničná trať na Karadžičovej ulici.

5. januára 1936 sa do ulíc Bratislavy vrátila linka E.

Trasa: Fochova (Fučíkova) ulica - Šafárikovo námestie - Petržalka, Sad - Drevená ulica - Petržalka, Továreň - Kopčianska cesta so zachádzkami ku Krajinskej hranici Berg.

Interval: 20 minút, ku krajinskej hranici sa z Kopčianskej cesty vypravoval vlak ku každému prichádzajúcemu a odchádzajúcemu vlaku z Bergu do Viedne.

7. októbra 1938 boli kvôli Viedenskej arbitráži linka E zrušená.

V roku 1939 sa linky Ck a Cd zlúčili do linky C.

1. januára 1944 sa zaviedlo číselné označovanie liniek:

1 = A: Hlavná stanica – Savoy

2 = B: Savoy – Nová doba

3 = C: Karlová ves – Dynamitka

1. apríla 1944 sa sprevádzkovala trať na Vajnorskej ulici po Zátišie.

Označenie: 2z

Trasa: Savoy – Zátišie

Tesne pred príchodom frontu - 29. 3. 1945 bola úplne zastavená premávka MHD

Po skončení 2. svetovej vojny bola premávka električiek obnovená nasledovne:

● 3. mája 1945 – linka 3

● 9. mája 1945 – linka 1

● 14. júna 1945 – linka 2

● 25. októbra 1945 – linka 2z

Zmeny od 1. 5. 1947 :

 ● Linky 2 a 2z boli zlúčené do linky 2                                 

 ● Zavedenie linky č. 4

Trasa linky č. 2: Savoy – Okružne: Vajanského nábrežie – Štúrová – Zátišie.

Trasa linky č. 4: Nová doba – Vajnorskí – Krížna – Špitálska – Štúrová – Dunajský most.

V rokoch 1949 – 1953 boli zdvojkolajnené všetky eletkričkové trate, v karlovej vsi bola predĺžená trať po Rivieru. .

Od 23. 6. 1951 bola linka č. 2 predĺžená od Zátišia po Závod mieru.

28. 4. 1851 bola dokončená kolajová slučka okolo Novej doby

Od 28. 5. 1951 došlo k úprave trasy linky č. 4

Trasa: Nová doba – Šafárikovo námestie – Petržalka, Sad Janka kráľa.

20. mája 1952 došlo k zmene  trás električkových liniek a pribudla linka č. 5:

26. augusta 1952 sa vzhľadom na predchádzajúce nelogické rozdelenie liniek vykonala zmena v linkovaní:

● Linka č. 1: Hlavná stanica – SND

● Linka č. 2: Hlavná stanica – Mierová kolónia

● Linka č. 3: Hlavná stanica – Gaštanový hájik

● Linka č. 4: zrušená z dôvodu opravy Starého mosta

● Linka č. 5: Gaštanový hájik – Karlová ves

3. októbra 1952 bola obnovená premávka linky č. 4

Trasa: Petržálka, Sad – Nová doba

_______________________________________________________________